Душко Дугоушко Написано Април 7, 2011 Пријави Подели Написано Април 7, 2011 Дакле да ли би се РКЦ распала када би се укинула институција "папства"? Шефе, који ти је враг? Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Гости Guest - . . .- Написано Април 7, 2011 Гости Пријави Подели Написано Април 7, 2011 Тада би се заиста повео прави дијалог за потпуно јединство источне и западне Цркве. Мислим да је тренутно то највећа препрека. Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Душко Дугоушко Написано Април 7, 2011 Аутор Пријави Подели Написано Април 7, 2011 Тада би се заиста повео прави дијалог за потпуно јединство источне и западне Цркве. Мислим да је тренутно то највећа препрека.Да, и ја тако мислим. Иако је оснивање "бискупских конференција" требало да буде по узору на православне синоде помесних цркава, није тако испало. Ултрацентрализам РКЦ једноставно то не дозвољава. Шефе, који ти је враг? Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
И.стојковић Написано Април 7, 2011 Пријави Подели Написано Април 7, 2011 https://www.pouke.org/forum/index.php/topic,8859.msg406709.html#msg406709 "Прости верник" Господе, дај ми да мирно примим све што ми данашњи дан донесе и да се потпуно предам Твојој светој вољи. Упућуј ме и помажи свакога часа у току овога дана. Управљај мојим мислима и осећањима у свим делима и речима. Не допусти да у непредвиђеним случајевима заборавим да све долази од Тебе. http://www.pravoslav...ta Filareta.htm Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Душко Дугоушко Написано Април 7, 2011 Аутор Пријави Подели Написано Април 7, 2011 Међутим стари западни црквени сабори, и документи са тих сабора нам сведоче да је у то време и организације Цркве на западу била децентрализована и тотално независна од римског папе. Ево извода из биографије светог Исидора Севиљског (oкo 560 – 4 Април 636): Fourth National Council of Toledo - 5 December 633All bishops of Hispania attended Fourth National Council of Toledo council, begun on 5 December 633. The aged Archbishop Saint Isidore presided over its deliberations and originated of most enactments of the council. Saint Isidore used this opportunity to serve his country greatly. Through his influence, this Council of Toledo promulgated a decree, commanding all bishops to establish seminaries in their cathedral cities along the lines of the cathedral school at Seville, which educated Saint Isidore decades earlier. The decree prescribed the study of Greek, Hebrew, and the liberal arts and encouraged interest in law and medicine. The authority of the Council made this education policy obligatory upon all bishops of the Kingdom of the Visigoths. The council probably expressed with tolerable accuracy the mind and influence of Isidore. The council granted remarkable position and deference granted to the king of the Visigoths. The free and independent Church bound itself in solemn allegiance to the acknowledged king; it said nothing of allegiance to the Bishop of Rome. Шефе, који ти је враг? Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Milan Nikolic Написано Април 7, 2011 Пријави Подели Написано Април 7, 2011 Улога епископа Рима треба да има одређено првенство на васељенском нивоу. Али начин на који то чине римокатолици није исправан. Забуна је толико већа што су и православни постали скептични по питању првенства. Међутим, то стање забуне и нејасноће треба да престане. Имамо теолошко учење које улогу првенства посматра као првога међу једнакима. То није непотребно првенство, већ се оно тумачи као изображење тројичног постојања у којем је идентитет Бога Оца тај који има првенство. Као што ни Бог Отац не може чинити ништа без Свога Сина и Духа Светога, тако ни први међу патријарсима не може чинити ништа без сагласности са другима. То првенство је љубавног карактера а суштина која чини једнаким све патријархе јесте сâм Исус Христос. Ако бисмо тако успоставили ред на васељенском нивоу имали бисмо Једну Католичанску и Апостолску Цркву. На тај начин Црква већ постоји али улога Рима није у јединству. Ту улогу сада чини Константинопољска Црква. Наука верујућих каже: Апсолутан је само Бог Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Zayron Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 Ne bi se raspala ali više ni ne bi imala pravo nazivati se katoličkom ili katoličanskom, univerzalnom, sabornom, vaseljenskom Crkvom niti bi katolicizam ili katoličanstvo više postojalo. Moravian dulcimer folk music RADIO Moravian brass folklore music Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Владан Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 Ne bi se raspala ali više ni ne bi imala pravo nazivati se katoličkom ili katoličanskom, univerzalnom, sabornom, vaseljenskom Crkvom niti bi katolicizam ili katoličanstvo više postojalo. шта значи католичка тј католичаство? Зар није РИМОкатоличка Црква? Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Zayron Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 Ne bi se raspala ali više ni ne bi imala pravo nazivati se katoličkom ili katoličanskom, univerzalnom, sabornom, vaseljenskom Crkvom niti bi katolicizam ili katoličanstvo više postojalo. шта значи католичка тј католичаство? Зар није РИМОкатоличка Црква? I to ste u zabludi, katolička Crkva nikada nije bila nikakvom rimokatoličkom Crkvom, takvo nešto NE POSTOJI, samo iz statističkih razloga se to zavelo pri raznim popisima da bi se lakše razlikovali grkokatolici dakle katolici bizantinskog obreda i rimokatolici dakle katolici latinskog obreda. A taj naziv je izmišljen u anglofonskim protestantskim zemljama kao naziv za katoličku Crkvu iz raznoraznih anticrkvenih - protukatoličkih razloga a poslije se proširio na Njemačku preko luteranaca i preko njih po Evropi, svijetu i svuda u medijima, tv/radio, štampi itd. Inače katolička Crkva oficijalno NIKADA nije koristila drugi naziv osim katolička cijelih 2000 godina. Katolička prema članku iz nikejsko-carigradskog vjerovanja da je Crkva univerzalna, saborna, katolička, katoličanska, opšta ili opća ili obecna. Sve su to sinonimi. A pape su se oduvijek u svim svojim ispravama, bulama i dokumentima potpisivali samo kao papama, episkopima i patrijarsima katoličke Crkve, nikakve druge.Na žalost loše ste informisani, ispravite te pogrešne informacije koje imate. Već sam vam to objašnjavao, ne postoje nikakvi rimokatolici kao ni beogradopravoslavci, atenopravoslavci ili moskvopravoslavci. Moravian dulcimer folk music RADIO Moravian brass folklore music Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Midrash Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 Ispravka...katolici vizantijskog obreda su samo jedna grupa, postoji više obreda pored tzv. vizantijskog, obično ih nazivamo istočni obredi. Rimski obred je samo jedan od obreda crkava koje su u KC, doduše, najbrojniji, ali ipak samo jedan od njih. I ...da...Tačno je da ovako jako centralizovana "uprava" nije uvek postojala u KC. Sasvim je verovatno da će to vremenom popustiti, ali papa će uvek biti papa sa svojim mestom u KC. Gledajući stanje u PC glede organizacije, i popriličnog vučenja kako ko na svoju stranu hoće, pa čak i na najnižim nivoima mi ne izgleda ni najmanje privlačno - a nama, katolicima naša organizacija ne smeta i ne smatram uopšte da je ona protivna evanđeoskim principima. Iako vama tako izgleda, ali katolici imaju i te kako slobodu da čine po svojoj savesti - papa tu nije nikakva prepreka, već je i te kako snažan znak jedinstva i podrške. Verbum Domini Manet in Aeternum! Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Владан Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 ок Зајроне у заблуди смо мајкл .please. 1405_love Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Дејан Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 Ne bi se raspala ali više ni ne bi imala pravo nazivati se katoličkom ili katoličanskom, univerzalnom, sabornom, vaseljenskom Crkvom niti bi katolicizam ili katoličanstvo više postojalo. Zašto se onda mi Pravoslavni imamo pravo nazivati katoličanskim i sabornim a nemamo papu? Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Zayron Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 Ispravka...katolici vizantijskog obreda su samo jedna grupa, postoji više obreda pored tzv. vizantijskog. Rimski obred je samo jedan od obreda crkava koje su u KC, doduše, najbrojniji, ali ipak samo jedan od njih. I ...da...Tačno je da ovako jako centralizovana "uprava" nije uvek postojala u KC. Sasvim je verovatno da će to vremenom popustiti, ali papa će uvek biti papa sa svojim mestom u KC. Gledajući stanje u PC glede organizacije, i popriličnog vučenja kako ko na svoju stranu hoće, pa čak i na najnižim nivoima mi ne izgleda ni najmanje privlačno - a nama, katolicima naša organizacija ne smeta i ne smatram uopšte da je ona protivna evanđeoskim principima. Iako vama tako izgleda, ali katolici imaju i te kako slobodu da čine po svojoj savesti - papa tu nije nikakva prepreka, već je i te kako snažan znak jedinstva i podrške. da tačno, ja nisam sad htio to dalje komplikovat, evo kratkog preglada tih obreda u pravoslavlju i katoličanstvu. Kresťanské liturgiské rodiny v západnej a východnej cirkvi U katoličkoj Crkvi je zastupljena osim svih zapadnih i većina istočnih. * Liturgie Východu o Antiochijská rodina - východosýrksy typ + Sýrsko-chaldejský rítus - je to archaická liturgia, v ktorej sa zachovali prvky semitskej liturgie a sýrsko-aramejská reč. Je svojím štýlom blízka židovským oslavným modlitbám. + Sýrsko-malarabský rítus - sýrska reč a štruktúra sv. omše je chaldejská. V 20. storočí boli uskutočnené zmeny v liturgii. + Sýrsko-nestoriánsky rítus - kresťania vyznávajúci monofyzitizmus. Tvorca rítu pravdepodobne Išó Jahb III. okolo 7. storočie. o Antiochijská rodina - zapadosýrsky typ + Sýrsko-antiochijský rítus - pôvod v Antiochii, silne ovplyvnená gréckou a sýrksou kultúrou. Zakladateľ Jaku Bar Addai (6. storočie). + Maronitský rítus - maroniti sú odvodený od mnícha Mara, ktorý vytvoril vlastnú liturgiu v 5. storočí, silno ovplyvnenú Chalcedonskou kultúrou. + Arménsky rítus - vznik okolo 5. storočia s veľkým vplyvom jeruzalemských zvykov. Arménsku liturgiu používajú dodnes arménski mnísi zjednotení s Rímom. Zvláštnosťou je že sviatky sú vždy spájané s nedeľou, streda a piatok každého týždňa sú dňami pôsotu. Kostoly majú štvorcovú architektúru s oktogonálnou kupolou. + Byzantský rítus - je najdôležitejšou z tejto skupiny. Korene má v antiochijskej liturgii, silno ovplyvnená hlavne Byzantskou kultúrou s dôrazom na tradíciu. Formovala sa v období 6. - 11. stor. Definitívna podoba okolo 15. stor. na hore Athos. o Alexandrijská rodina + Koptský rítus - korene vzniku siahajú až do 1. storočia. Práve v tejto liturgii sa kryštalizoval ideál mníšskehjo života. Liturgickým jazykom je arabčina. Liturgický rok má 13. mesiacov. + Etiópsky rítus - je úzsko spojená s koptskou liturgiou, ale je tu badateľný vplyv z Malej Ázie a Jeruzalema. V tomto ríte sa používa dialekt arabského pôvodu tzv. geez. Etiópsky rítus má asi 220 sviatkov Pána. Členovia majú zakázane používať tzv. nečisté pokrmy. o Jeruzalemský rítus - táto liturgia sa dodnes používa na dvoch miestach a to na ostorve Zante 23. októbra, v deň smrti sv. Jakuba a v Jeruzaleme v nedeľu po Narodení Pána. * Liturgie Západu (tzv. Latinský rítus) o Severoafrický rítus - známa zo spisov sv. Augustína, Tertuliána a Cypriána. Liturgickou rečou bola latinčina. Invázia islamu a sťahovanie národov jej zabránili v ďalšom rozvoji. o Rímsky rítus - je známa už v 5. storočí. Rozlišuje sa pápežská omša, omša slávená kňazom a omša slávená mimo Ríma. Je v nich jedná eucharistická modlitba s rozličnými prefáciami na rozličné príležitosti. o Ambroziánsky rítus - je známe v Milánskej provincii od 8. storočia. Je možné že ju založil sv. Ambróz. Neskôr ju sv. Karol Boromejský prispôsobil rímskemu rítu. Nesie v sebe prvky východnej liturgie, severoafriskej a španielskej a škótskej liurgie. Zvláštnosti: nekľakajú, kňaz sa modlí 3 modlitby pred sv. prijímaním. II. vatikánsky koncil schválil Misál a Liturgiu hodín. Niekotré prvky sa preniesli do rímskej liturgie (Hľa, tajomstvo viery, Telo Kristovo, .please.). Dodnes sa používa v Milánskej arcidiécéze a vo švajčiarsku v Lugane. o Galský rítus - známa v Galii a v severnej Itálii až do druhej polovice 8. storočia. Karolom Veľkým nahradená rímskou liturgiou. Existujú hypotézy že vraj pochádza od apoštola Jána. Rok sa začínal adventom. V súčasnosti používa galský rítus katolícko-pravoslávna cirkev vo Francúzsku. o Mozarabský rítus - alebo tzv. španielska liturgia; silný vplyv arabskej kultúry. Dodnes sa slávi v tomto ríte sv. omša v jednej kaplnke v katedrále v Tolede. o Keltsko-írsko-anglosaský rítus - označujeme litugriu, ktorá je známa z Britských ostovov a z Bretónska. Vznik tohto rítu ovplyvnil sv. Viktricius z Rouenu, sv. German z Aucerre, sv. Patrik, sv. Kolumbán, a sv. Augustín z Canterbury. Liturgia bola postupne romanizovaná. Niektoré prvky z Misal Stowe prevzala a dodnes používa anglikánska liturgia v Book of Common Prayer. Moravian dulcimer folk music RADIO Moravian brass folklore music Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Crveni Baron Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 ... Sta znaci Grcka rec katolik ili katolicka, katolicko? Svaka čast Vučiću! Spasio si Srbiju iz ruku lopova i društvenih parazita! Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Zayron Написано Април 13, 2011 Пријави Подели Написано Април 13, 2011 ок Зајроне у заблуди смо bendoff 0205_whistling 0205_whistling 0205_whistling Ne, niste u zabludi, u zabludi je čovjek koji misli da nešto zna ali ne zna. Vi znate tačno šta smatrate pod tim pojmom "katolički ili katoličanski" a šta ne! Dakle je razlika u različitom značenju i sadržaju riječi catholicos na zapadu i istoku. Mi pod tim podrazumijevamo nešto sasvim drugo nego vi, sadržaj i smisao te riječi su nam različiti. Dakle je to "de facto" praktično danas homonim. Riječ koja se izgovara isto, piše isto ali znači različito kod nas i kod vas! Moravian dulcimer folk music RADIO Moravian brass folklore music Link to comment Подели на овим сајтовима More sharing options...
Препоручена порука